Zittau

V utorok, keď bol sviatok tak som si urobila malý výlet do blízkej Žitavy. Vzhľadom k tomu, že to máme za hranice blízko, tak Žitavu navštevujeme pomerne často. Väčšinou je to v rámci nákupov, ale tento krát som si povedala, že sa aspoň trochu prejdem po uličkách mestečka. Žitava vzhľadom pripomína všetky nemecké mestečká. Je to udržované, čisté mestečko, plné viliek, ktoré vzhľadom pripomínajú tie v Liberci - postavených z dôb Sudet. Bohužiaľ je má Žitava aj domy a vily, ktoré chátrajú a nikto v nich nebýva. Občas ma tento kontras dosť udivuje. Pracovných príležitostí je v meste málo, ľudia, ktorý tu bývajú za prácou často dochádzajú. Opustené domy obývali ľudia, ktorý prácu v okolí nenašli, tak sa jednoducho za prácou odsťahovali. Každopádne v Žitave je stále čo objavovať a obdivovať. Nemala som pri sebe fotoaparát, tak som fotila mobilom, tak sú fotky trocha nekvalitné.
Pri prechádzke som sa zastavila v centre mesta u evanjelicko-luteránsky kostola - St. Johannis, okolo ktorého chodím vždy keĎ som v Žitave. Tento krát som ho chcela vidieť aj vnútri. V kostole prebieha momentálne rekonštrukcia, ale i tak je prístupný.

 Určite doporučujem, ktorých zaujíma architekrúra, pamiatky a podobne. Chrám vnútri priam ohromujúci svojou veľkosťou, ktorú z vonku vôbec netušíte.

Ted dojem možno umocňuje fakt, že má rovný strop, na čo nie som u katolíckych kostolov príliš zvyknutá.

Čo stojí za zhliadnutie je organ/varhany. Momentálne je síce rozobraný, pretože sa na ňom robí údržba, ale len pohľad na píšťaly mi úplne stačil. Zatiaľ som veľa veľkých organov nevidela, ale tento bol zatiaľ "môj najväčší".

Súčasťou kostola, je veža, na ktorú sa dá vyjsť a určite je tam dobrý výhľad - vstup sa platí, ja som nemala so sebou peniaze, tak som to nechala na budúcu návštevu.

Pri mojej prechádzke Žitavou som narazila na jedno zaujímvé sídlisko. Paneláky boli 4 poschodové, s peknou farebnou fasádou a čo ma teda najviac prekvapilo tak boli sochy, ktoré boli upevnené väčšinou kolmo na steny panelákov. Takže sa tam po paneláku prechádza  krava alebo oslík.

Určite o Žitave budem ešte písať, pretože ako som sa tento krát presvedčila, v tomto meste je stále čo objavovať.

Vzpomienka na Vianoce 2011

Dnes som pri prehliadaní archvívu s fotkami narazila na tie z Vianoc. Zrazu som si uvedomila, že som sem nedala jedinú fotku a jediný príspevok o mojich Vianociach. Je pravda, že zo Štedrého dňa v podstate máme len jednu fotku a to ako si môj mažel užíval kresadlo, ktoré pod stromčekom našiel. Tento rok to bolo pre mňa a pre môjho manžela "po prvé" :-). Trávili sme spolu naše prvé spoločné Vianoce, chcela som si to vychutnať a vryť do pamäti aby som na to ešte po rokoch mohla spomínať. Bohužiaľ mám pocit, že čím významnejšia udalosť tak tým menej si z nej pamätám - asi začínajúca skleróza :-P, zo svadby si tiež veľa detailov nepamätám. Ešte že sú tu tie fotografie, ktoré zachytia tie krásne okamžiky.

Berta alias Babetka

Už celý rok odoberám časopis Marina, ktorý si ma získal nielen vďaka svojej autorke-Ivanke Havelkovej (Bellet), ale aj celému nápadu, vytvoriť trochu iný časopis o šitiu. Trochu vybočuje z rady klasických českých časopisov so zameraním na tvorenie, resp. šitie. Je to možno tým oduševnením a láskou k šitiu, ktorá sála nielen z každého riadku Mariny ale aj z každého projektu.
Bellet proste dostala aj mňa. Nie som síce až tak aktívny člen Galérie ako ostatné šikulky, ale Marinu poctivo odkladám na časy keď budem, možno na materskej, alebo keď skončí súčastné hektické obdobie. Každopádne občas neodolám a ten čas si proste nájdem (vysávať, prať a žehliť predsa môžem inokedy:-)) a niečo z Mariny ušijem. Tento krát som sa rozhodla pre Bertu. Bola to láska na prvý pohľad a keďže kamarátka má dcéru-Nikolku, ktorú rada obdarovávam, budúca majiteľka Berty bola jasná. No väčší úspech mala síce u kamarátky, teda maminky obdarovanej, ale myslím, že aj Nikolka sa tvárila docela nadšene.

Inak kamarátka nejako pozabudla meno Berty, len si pamätala začiatočné písmeno. Keďže mala druhý deň štátnice, tak si ju vzala ako talisman do školy a spolužiačkam hovorila, že je to Babetka :-). Spolužiačky boli z nej vraj nadšené a aspoň všetky na chvíľu zabudli na štátnicový stres. Len tak mimochod všetky to urobili, takže Berta/Babetka  sa ako talisman určite osvedčila.

Výlet.

Veľmi rada so svojím manželom vyrážam na rôzne výlety. Väčšinu roka sú to cyklovýlety a väčšinou po okolí Liberca. Aj keď tu už žijem 10 rokov, ešte stále nemôžem povedať, že to tu poznám.
Lenže o Liberci v tomto príspevku písať nechcem. Chcem tu priblížiť naše cezhraničné výlety. Vďaka našej pohraničnej polohe veľmi často využívame možnosť "odbehnúť si"  do Nemecka. Nemecká krajina je v tejto časti krásna, človek sa rád prejde tými krásnymi dedinkami a mestečkami, pre ktoré je typická všadeprítomná čistota, nazdobenosť a príjemní ľudia. Pri jednom takomto "zahraničnom výlete" sme sa rozhodli pozrieť sa do mestečka Jonsdorf, ktoré je známe nielen tým, že sú tam kúpele, ale aj skalami, ktoré sú vyhľadávané a zdolávané. Svojou veľkosťou sa s povestnými ferátami v Alpách samozrejmä porovnávať nedajú, ale pre mňa ako začiatočníka to bol naozaj zážitok.

Keďže som niečo také absolvovala po prvý krát, nevedela som ako budem reagovať na tú výšku, ale našťastie závraty pri pohľade dole sa nedostavili, takže som to zvládla bez problémov až do cieľa.

Samozrejmä sme si užili aj príjemný bonus tohoto výstupu, tie nádherné panoramata :-).

No a keďže som hneď v úvode hovorila o krásach nemeckých mestečiek a dediniek, kde na každom kroku natrafíte na nejakú zaujímavú dekoráciu, tak tu je malý dôkaz.

Zasaď strom, ....

Tak to je on, náš prvý strom :-). Pokračovanie tej známej vety, ktorá je v nadpise necháme asi na náhode, resp. na vývoji okolností. Stromček je Oskeruše domácí, vyskytuje sa hlavne na Morave a na južnom Slovesnku, tak som zvedavá ako sa jej v našej horskej oblasti bude páčiť. Pevne dúfam, že vytrvá a dobre zakorení aby mi mohla pripomínať môj domov.

Aj keď so stavaním domečku neponáhľame, tak už teraz premýšľame ako bude zahrada vyzerať až tu bude stáť. Nemáte nejaký dobrý typ na nejakú "záhradnú" stránku, ako inšpiráciu. Ten zvažitý terén ma docela desí a vôbec nemám potuchy, aký typ zahrady by sa tu dal vytvoriť.

Štart

Tento blog bol vytvorený už pred rokom, ale nemohla som nájsť ten správny impuls k tomu aby som ho zaplňovala a aby tak nejako ožil.
Kedysi som si písala denník, zverovala som prázdným stránkam svoje pocity, túžby a zážitky. Dnes sa dá povedať, že toto všetko zverujem môjmu manželovi, od ktorého dostávam spätnú väzbu, ktorú mi papier nikdy neposkytol.
Jedno však vo mne ostalo. Túžba vypísať sa ....
Neviem, či tento blog konečne ožije, ale chcem sa o to pokúsiť. Preto aby to bol štart ako sa patrí tak ho venujem môjmu osobnému štartu do nového života. Myslím tým vstup do manželského života.
Chcem sa s prípadnými čitateľmi tohoto blogu podeliť o pár záberov z nášho VEĽKÉHO DŇA.